
Nedávno sa vrátil náš najdlhšie fungujúci žilinský folklórny súbor Stavbár, zo „studeného“ Fínska. Prijali pozvanie na nie úplne bežný umelecký zájazd v Kaustinen. Každý rok sa snažia aspoň jeden krát vycestovať za hranice, šíriť náš folklór vo svete. Navštívili už Peru, Južnú Kóreu, Mexiko, či Brazíliu a tento rok vystriedali klasický festival. Vyskúšali pre zmenu účinkovať na trošku inom a na ten určite nezabudnú. Deti z Mediálneho centra vyspovedali organizačného vedúceho Radka Maliara, čím bol tento výlet súboru patriaci pod Žilinskú univerzitu výnimočný.
Prezraďte nám viac o festivale.
Folk music festival je skôr hudobná akcia na spôsob našej Pohody na Slovensku. Je to jeden z ich najväčších verejných kultúrnych podujatí vo Fínsku vôbec. Ubytovanie v tom čase je v meste celkom vypredané a to množstvo karavanistov v areáli mohlo byť, odhadujem zhruba 500 vozov a prívesov. Na festivale dominuje najviac hudba a spev na rôznych pódiách. Každý rok si organizátori pozvú do programu jedného veľkého folklórneho hosťa z inej časti Európy, aby priniesli ukážku danej kultúry. Tento rok sme ním boli práve my.
Čím bolo podujatie iné?
Zúčastnili sme sa 54. ročníka a my sme boli jediný folklórny hosť so spevom, hudbou a tancom. To bežne nezažívame, lebo sa väčšinou striedame na javisku s inými folklórnymi súbormi z rôznych krajín. Naposledy na Sardínií to boli Indovia a špičkový súbor zo Srbska. Nezvyčajné pre nás bol aj tým, na akých pódiách sme vystupovali. Zažili sme si napríklad atypický priestor na spôsob šapito, kde nás diváci sledovali takmer z každého uhla pohľadu.
Znamená to, že ste si zažili ako súbor trošku menej tradičný folklórny zájazd?
Jednoznačne. Na festivale sme mali my sami nezabudnuteľný zážitok. Ten mix hudobných žánrov z úplne iného súdka ako máme na Slovensku nám miestami vyrážal dych. Vidieť napríklad 100 členné spevácke zoskupenie, zložené z rôznych telies, ktoré si pripravilo spoločné skladby nemalo obdoby. Tlačili sa nám slzy do očí z dojatia. Tento druh umenia sa len tak bežne nevidí. Zažiť si, precítiť tú skladbu ich vystúpení, byť súčasťou diania, zatancovať a zahrať si spoločne vo víre kvalitnej kultúry, bol veľmi výnimočný moment pre celý náš súbor.
Aké bolo publikum k vášmu vystúpeniu v porovnaní s južanskými zájazdmi?
Určite nie sú živelní ako v teplejších klimatických podmienkach, ale sú veľmi milí. Napríklad v škole tanca boli účastníci, ktorí sa zabávali od detí až po staručkých návštevníkov. Keď to môžeme porovnať len so Slovenskom a našou generáciou dôchodcov, tak naši sú prevažne na akciách sedavejší. Fíni boli akční v zapájaní sa do akejkoľvek aktivity, ktorú sme robili buď my, alebo iné telesá.
Ako by ste vyhodnotili prívetivosť Fínov ľudsky a aj po profesionálnej stránke?
Čo sa týka organizácie, tak tá bola na veľmi vysokej úrovni. Keby som mohol zhodnotiť na škále od jedna po desať, tak určite by sme tento festival ohodnotili deviatkou. Výborná strava, premyslená organizácia a riešenie situácii bola na špičkovej úrovni. Festival bol veľmi dobre pripravený a bol o nás veľmi dobre postarané.
Ako reagovali miestni ľudia na naše typické hudobné nástroje?
Základ, ako sú husle, basa, viola, akordeón, heligónka a cimbal poznajú. Zaujímavý nástroj bola pre nich fujara. Náš vedúci hudobnej a speváckej zložky Viktor Tešlár sa špecializuje okrem akordeónu aj na dychové tradičné nástroje. Hral počas našich vystúpení na rôzne píšťaly, aby čím najviac priblížil našu kultúru severanom a najmä nevynechal spomínané sólo na fujaru. Konkrétne tá bola pre domácich veľmi pútavá, lebo niektorý tento nástroj videli vôbec po prvý krát v živote.
(foto Viktor Tešlár s tradičnou fujarou)
Prečo ste si vybrali cestu autobusom a nie lietadlom?
Cesta autobusom na tieto dlhé trasy je vždy s folklórnym súborom veselá a pestrá. Itinerár si spestríme peknými zastávkami. Tento krát to boli Helsinky, Riga, Tallinn a príjemný bol aj trajekt do samotného Fínska. Počasie sme mali výborné, teplota bola ideálnych dvadsaťštyri stupňov. Čo je pre nás nezvyčajné, bola polárna noc, čo v praxi znamená, že sa vôbec nezotmievalo. Nám to ale spánok s odpočinkom nijak nenarušilo. Bolo to pre nás veľmi príjemné zažiť.
Keby sa chcel niekto pridať medzi vás, ako je možné stať sa súčasťou vášho kolektívu?
Od septembra sa môžu študenti a mládež pridať medzi nás kedykoľvek. Trénujeme na internátoch Veľký diel, kde mávame spoločné tréningy každý pondelok – streda o 19:00 hod. Na našich stránkach a sociálnych sieťach nájdete všetky potrebné kontakty. Každý nový člen a náš potenciálny kamarát je vítaný.
ZAUJÍMAVOSŤ:
Budúci rok má FS Stavbár 65. výročie svojho vzniku. Na programe už intenzívne pracujú, kde sa priaznivci môžu tešiť na nové umelecké čísla a spracované regióny. Termín je naplánovaný na november 2024 v Dome Odborov.