Významná osobnosť nášho mesta ožila vďaka známemu žilinskému hercovi. Jožko Abafi je dlhoročný herec Bábkového divadla Žilina. Môžete ho poznať aj z televíznej obrazovky, napríklad zo seriálu Rodinné prípady. Čo ho viedlo k atraktívnemu autorskému projektu, nám prezradil v rozhovore s členkou Mediálneho centra v Žiline, študentkou Simonou.
Projekt môžete využiť každý tretí štvrtok v mesiaci.
Prezraďte nám, o čom je celý tento projekt?
Múdrosť v dejinách Žiliny. Opisuje kľúčové momenty tvarovania nášho mesta po dôležitých míľnikoch v našej histórii. Sprevádzaný je v hereckom obsadení, dobových kostýmoch, hraných reálnych príbehoch. Keď sa zamyslíme, koľko generácií sa muselo vystriedať, aby sme sa tu dnes mohli rozprávať? Dospejeme k faktu, že za tristo rokov sa tu vystriedalo štyritisíc našich predkov. A tieto súvislosti vám počas prehliadky fakticko-umelecky sprostredkujeme. Pojem múdrosť Žiliny je symbolom výnimočných osobností, ktoré sú zachytené v Genius Loci nášho mesta a stretávame sa s ním denne na uliciach. Tieto zaujímavosti postupne pripomíname v našom hranom programe v hodinovej veži Katedrály Najsvätejšej Trojice, zaužívaný pod názvom „Farský kostol“.
Kedy sa vám zrodila táto myšlienka v hlave?
Nosil som si ju v sebe veľmi dlho. Naštartoval ma nakoniec objav krypty pod kostolom počas rekonštrukcie, ktorá má európsky význam. Podľa oblečenia, ktoré sa tam našlo, sa začalo skúmať zloženie pozostatkov. Žilina bola už vtedy železničný uzol. Veľa histórie som ovládal, ale veľa som vďaka nálezu doštudoval. Prišlo mi dôležité našu minulosť Žiliny občanom pripomenúť. Vďaka nálezom sme sa utvrdili, koľko chorôb sa tu pred tristo rokmi nachádzalo. Ľudia umierali v mladom veku na banálne ochorenia. Napríklad zápal zuba, ktorý nebol ošetrený, sa stal vtedy smrteľným. Tu vyzdvihujeme vývoj medicíny, aký veľký pokrok sa udial za tie roky.
Prečo práve Hodinová veža a nie Burianova?
Pretože táto veža nebola verejnosti sprístupnená. Keď sa odhalila krypta, tým aj veľmi veľa histórie mesta. Veľa občanov vníma našu vežu cez odbíjanie hodín. Netušili, čo všetko sa v jej útrobách skrýva. Sama si ju navštívila a mohla si nasať tú výnimočnú atmosféru. Zachytáva stopy po zemetrasení. Stopy pozostatkov pôvodného kostola. Hodinová veža si zaslúži našu pozornosť, a preto ju treba zažiť na vlastnej koži.
Ktorých múdrych ľudí ste si konkrétne vybrali?
Vybral som si doktora Ivana Hálka, ktorý vyštudoval medicínu na Karlovej Univerzite. Rozhodol sa z veľkej metropoly Praha presťahovať do vtedy chudobnej Žiliny. Vybudoval detskú nemocnicu v Bytčici. Bol to na tú dobu obrovský počin. Priviedol sem svojich kamarátov, spolužiakov z Prahy, čím naša vtedajšia nemocnica získala cveng v celom Československu. Bola tu epidémia cholery, kedy sa ľudia vzburili, lebo si mysleli, že ich chce „vrchnosť“ vytráviť. Vypaľovali zámky a snažili sa to riešiť. Tu upozorňujeme návštevníkov na pána Vuruma, ktorý si všimol siroty zostávajúce po zosnulých rodičoch. Kúpil preto na Mariánskom námestí dom, kde ich umiestnil. Dodnes voláme podľa toho Sirotársky kostol. Denne okolo neho prechádzame a túto minulosť si zväčša neuvedomujeme. Hálkova ulica, Vurumova ulica, tiež zachováva ich mená pre ich významnú stopu v dejinách nášho mesta. Ďalšia osobnosť je Tomáš Ružička, ktorý vybudoval časť štvrtí na Hlinách a ďalšie významné osobnosti.
Prečo ste si vybral na sprevádzanie práve podobu Františka Vešeléniho?
Lebo bol v danom období „majiteľ“ Žiliny a palatín Uhorska. František so svojou manželkou Žofiou Bosňákovou, boli veľmi humánny pár. V danej dobe boli svetlou výnimkou, lebo väčšina panovníkov svojich poddaných vykorisťovala. Pre príklad uvediem, ich počin. Veľa našich obyvateľov nevie, že v Tepličke nad Váhom založili chudobinec, ktorý sa zachoval až do päťdesiatych rokov minulého storočia. Tristo rokov sa ich myšlienka zachovala, čo nie je zanedbateľná skutočnosť. Pre mnoho ďalších dôvodov, ktoré sa návštevníci na našom podujatí dozvedia, som sa rozhodol práve pre Františka Vešeléniho.
Páči sa mi symbolika vášho projektu so vzdelávaním našej mladej generácie. Prečo ste začali od 17. storočia?
Stredovek je pre veľa ľudí obdobie temna. Veľa našich občanov si neuvedomuje, ako bolo naše mesto významné pre rozvíjanie intelektu. Vzdelanie bolo veľmi podporované. Študenti cechov na tú dobu dostávali odmenu za ich remeslo. Tým sa snažili motivovať mládež, aby si vážili svoju prácu a ostali jej verní. V Žiline bola v 17. storočí kníhtlačiareň, čo tiež veľa našich občanov nevie. Konkrétny príklad Jána Dadana, ktorý sa priženil do bohatej žilinskej rodiny so znalosťou piatich cudzích jazykov a túto tlačiareň zrealizoval. Dodnes tú máme Dadanovu ulicu, ktorá nám jeho prínos pre mesto pripomína.
Aká je cieľová skupina vášho projektu?
Všetci. Chodia k nám všetky vekové skupiny. Školy si nás tiež rezervujú od druhého stupňa ZŠ. Deťom a pedagógom takto pomáhame s lepšou orientáciou v dejinách nášho mesta. Vždy, keď pôjdu okolo hodinovej veže, spomenú si na stopy našej minulosti. Stredná a staršia generácia zvedavo pozoruje fakty, ktoré si často ani neuvedomuje pri bežnom živote.
INFO:
Ak vás zaujal náš článok, jeho obsah, forma a fotografie, pripomíname vám jeho tvorcu. Túto rubriku pripravujú deti z Mediálneho centra Žilina. V prípade, ak máte doma tiež malého zvedavca, ktorého baví robiť rozhovory, prihláste ho k nám. Od septembra otvárame nový študijný multi-mediálny a divadelný odbor na SZUŠ Anima Libera. Prihlášky nájdete na našej stránke www.medialnecentrum.sk alebo na stránke školy www.szus-animalibera.sk
Autor: Simona Matúsová z Mediálneho centra
Foto: Silvia Homolová
Jedna myšlienka “Fraňo Vešelény predstavuje klenoty nášho mesta”